Paella na Slovensku

Počas tropických horúčav v Bratislave som dostala chuť na španielsku paellu. Asi to patrí k tomu teplu.

Keďže som mala iba matnú predstavu, že tam ide ryža, kuriatko a krevety a že celé je to také do žlta, pre istotu som si našla na internete recept.

Lenže ani z receptu som nebola múdrejšia – v recepte sa okrem známeho „čoríza“ (klobáska chorizo)  spomínala aj „pancetta“ – a to som teda nevedela, že či to je meno, mesto, zviera alebo vec. A ono je to taká sušená slaninka.

Nákup surovín si vyžaduje návštevu niekoľkých obchodov. Lebo predsa len, morské potvory sú ešte väčšia exotika ako „pancetta“ – nejakú slaninku kúpite hocikde, ale morské plody som nakoniec dostala až v kórejskom supermarkete. Chorizo som tiež nedostala, ale asi som iba málo hľadala. Tak som kúpila nejakú pikantnú klobásku. Aj tymiánové lístky sú podpultový tovar. (Úplne vážne ich pani predavačka vybrala spod pultu. Len tak hocikomu sa bylinky nepredávajú.)

Správnu ryžu (calasparra) netreba zrejme vôbec hľadať, tak som siahla po obyčajnej guľatozrnnej.

Toto teda bola hromada surovín, z ktorých mala pomocou metamorfózy vzniknúť chutná paella (chýba tu ryža, biele vínko, morské potvory a vývar je ešte v pevnom krídelnom skupenstve):

Prisady

Z kuracích krídel dáme najprv variť jemný vývar. Ak doň zabudneme pridať šafrán, hoci v recepte je, ale recept sme čítali „z rýchlika“, budeme sa neskôr čudovať, prečo jedlo nie je žlté a šafrán „od oka“ pridávať až na ryžu, čo je neskoro – nezožltne. (Ale prsty zožltnú – aspoň do najbližšieho umývania riadu.)

Medzitým krájame ostatné suroviny.

Tu sa k slovu opäť dostáva môj obľúbený thajský tanier. Okrem prstov som si novým superostrým nožom nakrájala na tanier paradajky, papriku, klobásku, cesnak, cibuľu a petržlen.

sekane drobne

Najprv si trochu opražíme slaninku – to už samé o sebe vonia tak dobre, že sa človeku ani nechce prihadzovať ďalšie prísady.

slaninka na panvici

Ale predsa len – postupne primiešavame papriku, cibuľu, paradajky a všetko pekne opražíme a potom na to vysypeme za pohár ryže. Teda podľa toho, koľko jedákov čakáme. Ja vždy varím akoby pre celý regiment, čo má ale tú výhodu, že si zamrazím aspoň dve ďalšie porcie na horšie časy.

ryza

Keď je ryža pekne lesklá od masti, prilejeme do panvice biele vínko. A potom postupne aj vývar. Keďže paella nie je žltá, lebo vývar bol bez šafránu, víkendoví kuchári prisýpajú do panvice šafrán až tu. Potom pridáme mletú papriku, ako nabáda pôvodný recept, no žltú farbu výsledok aj tak mať nebude.

oranzova ryza

 

Vínko nám pekne bublá a môžeme teda ponoriť do horúceho kúpeľa aj stehienka. Radšej kuracie než vlastné, ale ak si chcete obariť vlastné, nech sa páči.

utopene stehienka

Stehienka sa síce majú podľa receptu opražiť, ale to mi pri čítaní receptu nejako uniklo, takže opražím nabudúce :-)  Potom stehienka, či už opražené, alebo nedotknuté, prenecháme vlastnému osudu, prípadne, ak by málo bublali, podlievame ich vývarom.

Simultánne s bublajúcim rizotom (lebo zatiaľ sa paella ponáša hlavne na rizoto) si na druhej panvici opečieme struky cesnaku. Všetko dobré aj tak začína cesnakom. A ešte lepšie to bude, keď k cesnaku prihodíme koktejl morských potvôr, ktorý sme naháňali cez pol mesta a nejakú tu krevetu (nie kravatu), ktorá do poriadnej paelly tiež patrí. A smažíme a opekáme, aby sa nám to pekne prepieklo.

morske potvory

Za ten čas vínko a vývar v druhej panvici zmenia skupenstvo – z tekutiny na mazľavú ryžu. Aj stehienka zmenili farbu, takže je najvyšší čas zmiešať všetko dohromady. Skoro ako keď psíček a mačička piekli tortu.

hotovo

Na záver jedlo pripomínajúce názvom španielsky pokrm dozdobíme petržlenom a snažíme sa nejako dekoratívne rozmiestniť na tanieri. Podávame podľa možnosti za horúca.

podavame na tanieri

Dobrú chuť.

Pôvodný rozpis prísad:

170 g chorizo, nakrájané na tenké prúžky
110 g pancetta, nakrájané na kocky
2 struky cesnaku jemne nasekaného
1 veľká španielska cibuľa (haha) nasekaná na drobno
1 červená paprika na kocky
1 ČL tymianových lístkov
¼ ČL  sušených vločiek čili (to som nedala)
570 ml ryže calasparra (povestná španielska ryža, až zistíte, kde sa dá kúpiť, dajte vedieť)
1 ČL mletej papriky
125 ml suchého bieleho vína
1,2 l kuriací vývar, ohriaty s ¼ čl šafránu
8 kuracích stehien, rozpolených a opečených
18 malých mušlí
110 g hrášku
4 veľké paradajky bez jadierok, na kocky
125 ml olivového oleja
1 hlavička cesnaku
12 tigrích kreviet
450 g chobotnice, na kocky
5 PL petržlenu
soľ a čierne korenie

 

O nerozhodnej kačke

Možno to poznáte – chcete svojich stravníkov ohúriť a tak vymýšľate nejaké neokukané recepty. Ja napríklad s obľubou čítam recepty na internete.

Jedného dňa som sa rozhodla, že ako slávnostný obed bude kačka, presnejšie povedané kačacie prsia.

Takže to by sme mali prvú ingredienciu. Ostatné sú prispôsobené tomu, že som raz kdesi jedla kačicu s mierne pomarančovým sósom a takú som si chcela urobiť aj doma.

Potrebujeme teda asi toto:

Suroviny

Kačacie prsia, v sprievode pomarančov a lekváru a likéru Grand Marnier, nejakého toho korenia, soli, a ako príloha bude sparená zeleninka a opekané zemiačky.

Začneme tým, že narobíme veľký zemiakový bordel. Asi takýto:

supky zo zemiakov

Tým máme najväčšiu a najnudnejšiu babračku za sebou a môžeme sa venovať kreatívnejším veciam. Napríklad vyrábaniu vzorov na kačacích prsiach.

rezane prsia

Prsia hore sú odstrašujúcim príkladom – takto to dopadne, keď neviete odhadnúť ostrosť nového noža a silu svojej ruky. Koža nemá byť prerezaná až do svalu, ale iba pekne narezaná.

Mäsko máme pripravené, takže sa chvíľu povenujeme prílohe. Ale naozaj len chvíľu, keďže sme si v slabej chvíli zakúpili parný hrniec, ktorý varí zdravo. (Za vás varí Vitana …)

Trojposchodový parný hrniec teda naplníme až po okraj a spustíme. Po asi piatich minútach sa začudujeme, prečo sa neparí, keď časomiera veselo odtikáva sekundy. Vtedy skonštatujeme, že bez elektriny v dnešnej dobe veľa vody nesparíme. A tak zástrčku zasunieme do zásuvky a metamorfóza vody na paru môže začať.

steamer

A ide do tuhého. Na internete sme si prečítali, že kačkine prsia opekáme najprv kožou nadol. Lenže, keby to bolo také jednoduché, nie je o čom písať. Nájdete totiž informáciu aj takú, že treba prsia položiť na studenú panvicu a pomaly ohrievať, ale aj takú, že prsia opekáme na horúcej panvici. Ja som za zlatú strednú cestu, takže som ich dala na panvicu jemne zohriatu.

prsia v panvici

A potom je to už len hra nervov – je to už pripálené alebo ešte nie? Tento adrenalínový zážitok si musí každý vyskúšať sám. V rozhodujúcom okamihu, keď sú prsia akurát, prehodíme ich do nádoby, ktorá znesie dopekanie v rúre a šupsneme tam prsia na strednú pozíciu pri teplote asi 180 stupňov celziových. Nech sa škvaria.

My sa zatiaľ budeme škvariť tiež. Lebo v tomto momente zistíme, že pomarančová omáčka je predsa len veľmi odvážny kulinársky počin a tak váhame, čo s načatým obedom.

Zistíme aj to, že pomarančová marmeláda bola z nejakého iného internetového receptu, ktorý už nevieme v rýchlosti nájsť. Pre istotu ju vynecháme a šťavu z pomarančov tiež iba opatrne primiešame do vypečenej kačacej masti, no doprajeme jej poriadne alkoholu. Sós treba jemne dosladiť, inak by to ostal kyseuý.

Kým sa prsia dopečú, vyberieme krásne sparené zemiačky a opečieme ich na panvici, to sa prakticky nedá pokaziť, takže aj keď sós bude nepožívateľný, zemiačky nebudú suché a stravníci vám ich nepohádžu na hlavu.

Prsia by sa mali piecť odhadom tak 15 minút, podľa toho, aké ich chcete mať krvavé. Ja som skôr za ružovejšie mäsko, lebo je potom pekne mäkké a šťavnaté. Po vytiahnutí z rúry by mali ešte chvíľu oddychovať – ten teplotný šok ich môže zaskočiť a “pustia do gatí”.

hotova kacka

Výsledok môže vyzerať aj takto:

kacka na tanieri

Chýbala tomu chrumkavá kôrka, lebo v adrenalínovom boji o pripálenie kože som mala slabé nervy. Nabudúce to pripečiem lepšie.

 

 

Opekaná ryža

Ryžu mám rada v akejkoľvek forme (asi najviac ako Sticky Rice, ktorú dostanete v Thajsku ako dezert s kokosovým mliekom), ale takúto opekanú som sa naučila robiť v thajskej škole varenia. Iba trochu som ju prispôsobila lokálnym danostiam.

Opekanú ryžu začíname variť v predvečer jej jedenia. Ideálne v ryžovare, lebo ten varí sám, ryža sa nepripečie a bude tak akurát “al dente”.

varena ryza

Takýto plný kýbel potrebujete iba v prípade, že čakáte 16 hostí, ako ja, keď som onehdá oslavovala narodeniny. Inak vám stačí pol hrnčeka surovej ryže na hlavu. Zaliať dvojitým množstvom vody a nechať uvariť.

Na druhý deň si pripravíme suroviny, lebo ich je veľa, je s nimi babračka a času nemáme nazvyš (čakáme hostí).

suroviny ryzaTakže, čo tu máme. Nasekaný čerstvý zázvor a cesnak. Kešu oriešky, ktoré na suchej panvici opražíme. Hrášok (ten v thajskom recepte nenájdete, ale mne sa tam hodí). Šampióny a mrkva u mňa musia byť, klíčky sú ideálne čerstvé, ale keď nie sú, tak nie sú. Farebne si to dolaďte tak, aby aj oči mali čo jesť. Ja napríklad čisto pre oči dávam jarnú cibuľku. Chýba tu ešte vajíčko, neviem, kde sa túlalo. No a samozrejme omáčky – rybiu namiesto soli, sójovú na jemné dochucovanie, čili olej a zázvorový olej, pomocou ktorých vyčarujeme slovensko-thajskú chuť.

Ale poďme na vec:

ryza s mrkvouVo woku sme si na oleji opiekli cesnak a zázvor a potom dohodili pásikovanú mrkvu. Mrkva musí trochu zmäknúť, než budeme pridávať ďalšie suroviny. Napríklad na tenké plátky nakrájané šampióny.

Keď nám mrkva a šampióny zmäkli, odsunieme ich vo woku trochu nabok a vylejeme k tomu rozšľahané vajíčko. Urobíme si takú malú praženičku, ktorú potom zapracujeme do ryže.

Áno, teraz už nastal ten okamih, kedy do woku začneme pridávať ryžu. Bude zlepená, takže jej doprajeme olejové pomazanie, aby sa lepšie kĺzala.

Keďže v tomto momente už šantíme s dvomi wokmi, nestíhame fotodokumentáciu – ale postup je jednoduchý. Pridávame ryžu, mažeme ju všetkými olejmi a omáčkami, aby sa do nej dali zapracovať všetky tie fajn veci, ktoré sme si pripravili vopred – hrášok, klíčky, kukurica, paprika … čo len chcete. Ako posledné dáme oriešky a zelenú cibuľku.

Ešte posledný raz zamiešame a voilà:

hotova ryzaMáme masu neurčitej farby, svojskej chute, ktorú s malou dušičkou prezentujeme novým stravníkom, dúfajúc, že si pochutia.

 

 

 

 

Jamkové koláčiky

Bez týchto koláčikov si neviem predstaviť Vianoce.

Moje najobľúbenejšie vianočné pečivo. V zásade si ho síce môžete urobiť kedykoľvek ako „čajové“ pečivo, ale u nás doma sa spája výlučne s čarom Vianoc a možno práve preto ho tak milujem, lebo nie je kažodenné. (Do rodiny koláčiky doniesla babi ešte ako „důlkové“)

Inak to nie je žiadny veľký zázrak, skôr babračka.

Začneme tým, že si rozpustíme 140 gramov masla. Ešte som ho neskúšala pripálené, ale mohla by to byť zaujímavá variácia.

Ďalších 140 gramov masla rozotrieme do peny a pridávame cukor. Snažíme sa odolať pokušeniu, objesť sa sladkým maslom.
IMG_1744

Preto radšej rýchlo pridáme tri žĺtka, lebo každý predsa vie, že surové vajíčka neradno koštovať.

IMG_1746

Ak sme použili vajíčka od sliepok  prikrmovaných paprikou (to aby sme si mysleli, že aké zdravé ich kupujeme), je výsledkom krásne žltá hmota. Do nej potom pomaly pridáme ešte aj rozpustené maslo a takto pekne vymiešame.

IMG_1747

Do tejto hladkej hmoty potom postupne zapracujeme kopec hladkej múky. Skoro pol kila. (420g)

Umyjeme si špinavé ruky a s chuťou sa pustíme miesiť železo. Teda pardón, cesto. Netreba to ale preháňať, lebo predsa len, je tam dosť masla a ono sa potvora rýchlo topí. Takže len tak, aby sa nám to spojilo to premiesime a necháme chvíľu oddýchnuť.

IMG_1748

A teraz začína skutočná zábava. Koláčiky totiž pekne po jednom šuľkáme zo zdanlivo neubúdajúcej masy cesta. (Vyjde to minimálne na tri veľké husto obsadené plechy.) Odštipneme si vždy čo najmenší kúsok, ušúľame, zistíme, že výsledná guľôčka je priveľká, alebo sa nám v rámci šúľania urobili na nej „jazvy“ a môžeme začať odznova. Keďže koláčiky robievame iba raz do roka, nemáme potrebnú prax, aby sme vedeli z voleja odhadnúť správne množstvo. V každom prípade platí – čím menšie, tým lepšie. Budú akurát do pusy a lekvár v jamke nám koláčik tak akurát vychutí, že nebude ani suchý, ani príliš lekvárový.

Aha, že jamka. Tak jamku, samozrejme, robíme opačným koncom varešky a robíme ju okamžite po ušúľaní, lebo inak by sme si už stuhnutý koláčik zjazvili.

Na záver ešte koláčiky potrieme klasicky rozšľahaným vajíčkom a NEDÁME piecť.

IMG_1751

Veru – ak nemáte poriadny balkón, kde by ste mohli nechať koláčiky cez noc oddychovať v chlade, musíte ísť k mame, ako ja. Alebo vymeniť byt.

Na druhý deň ráno mama strčí plechy do stredne vyhriatej rúry (vraj nejakých 160 stupňov) a pomaly asi dvadsať minút koláčiky opeká do ružova.

Mama zatiaľ nedodala obrázok koláčikov upečených na plechu. Redakcia bude aktualizovať priebežne :-)

Takto vyzerajú v škatuli:

DSC_3280

Upečené a oddýchnuté koláčiky dokončíme lekvárovým bindi – tretím okom boha Šivu a môžeme si pochutnávať. Najlepšie sa inak hodí ríbezľový lekvár, lebo je príjemne kyselkavý. Ale nie taký z obchodu, kde sú samé zrniečka. Precedený lekvár si musíte urobiť vo vlastnej réžii v lete. (To aby ste zime mohli povedať, keď sa vás opýta, že čo ste v lete robili – ríbezľový lekvár.)

DSC_3321Dobrú chuť!

Rozpis pre istotu ešte komplet:

140g roztopeného masla
140g neroztopeného masla
140g práškového cukru
3 žĺtka
420g hladkej múky
kôra z nestriekaného citróna – v čase našich starých mám to bol asi menší problém než dnes, takže ja ju poväčšinou vynechávam
trocha vanilkového cukru (ale fakt stačí trocha)
vajíčko na potretie
domáci ríbezľový lekvár bez zrniečok

Dúfam, že som na nič nezabudla, lebo recept sem dávam z hlavy.

 

 

Metamorfóza prvá

Začneme kôpkou surovín. Zistíme, že za oknom je sivý december a teda svetla na fotenie je málo a všetky fotky budú mizernej kvality. Hlavne preto, že šibrinkovať veľkým foťákom po kuchyni je ešte väčší adrenalín, než mastnými rukami ošahávať dotykový displej telefónu. A tak zrkadlovku odnesieme do bezpečia.

Ale tu už je tá sľúbená kôpka surovín:

IMG_1764

Z tejto kôpky urobíme tekvicovú polievku, knedlíky na nemecký spôsob a srnčie “casserole” – teda kastrólové jedlo.

Začneme knedľou. Nemci mu hovoria Serviettenknödel, teda servítková (utierková) knedľa.

Budeme na ňu potrebovať asi toto:

IMG_1766Teda tri dni staré rožky, tri žĺtka a tri bielka, nejakú tú cibuľu, petržlenovú vňať, muškátový oriešok, štyri polievkové lyžice masla a stvrť litra mlieka.

Na úvod si trochu poplačeme:

IMG_1767Ideálne je mať ostrý nôž a nie taký muzeálny kus ako mám ja, ale zas, ak máte obe ruky ľavé, tupým nožom sa len tak neporežete.

Cibuľu opražíme na masle. Aj keď ja som si obľúbila buď kokosový olej (ktorý sa predáva vo fľaši, hoci je pri izbovej teplote tuhý, takže sa k nemu len tak nedostanete) alebo ghee. To je takzvané prepustené maslo. Neviem, odkiaľ ho prepustili, ale aspoň sa predáva v nádobkách, z ktorých sa dá ľahko vydolovať.

Kým sa nám cibuľka upraží, nakrájame si staré rožky, hodíme do misy a keď je cibuľka s tukom hotová, vylejeme celý ten maglajz na rožky a necháme ich oddychovať. Recept hovorí, že 20 minút, ale ak popri tom robíte ešte aj polievku a mäso, tak tých 20 minút nemáte šancu stihnúť.

Ozaj polievka – zase cibuľa a ja preventívne do všetkého pridávam zázvor. Teda vlastne ďumbier. Aj keď pochádza z ďalekej Ázie, má pekné ľubozvučné slovenské meno. A je zdravý.

IMG_1777Takýto tanier na suroviny som si dovliekla z Thajska. Je to dobré, keď potrebujete nasekať viaceré suroviny, ktoré potom postupne a predsa jedným šmahom zhrniete do hrnca alebo na panvicu a nemusíte špiniť x kompótových misiek.

Teraz je vhodné zapnúť rúru, aby sa predhriala na potrebných 160 stupňov. Nie je zlé tiež začať ohrievať vodu na knedle v najväčšom hrnci, ktorý doma nájdeme. Kým zovrie, chvíľu to potrvá.

IMG_1778

A máme tu tekvicu. Takzvanú Hokkaido (ウチキクリ) ktorá opäť preverí ostrie nášho noža. Nakrájame ju na kocky a mrskneme do hrnca, kde sme si medzitým stihli opražiť cibuľku a ďumbier.

IMG_1780

Zalejeme ju zeleninovým vývarom a prenecháme jej osudu, kým nezmäkne. Potom ju ponorným mixérom dorazíme na padrť, podlejeme smotanou a máme krásne zamatovú polievočku exotickej chute.

Lenže to sme trochu predbehli udalosti. Nielen polievkou je hosť živý. A tak sa pustíme do mäsa.

Našťastie máme srnca už predpripraveného v “gulášovej” podobe a nemusíme sa zdržiavať krájaním. Rovno ho vykydneme do hrnca, nech sa smaží vo vlastnej šťave. No dobre, trochu mu pomôžeme olejom.

IMG_1784

Keď sa prestane červenať, tak ho z hrnca vyberieme a nahradíme cibuľou a mrvkou, ktorú v chvate nakrájame kým sa mäso pripáli. Ešteže máme k dispozícii výdobytky modernej techniky,  ako je krájač na cibuľu, lebo inak by sme 170 gramov cibule do pripálenia mäsa nepokrájali, ibaže by sme boli profesionálny pretekár v rýchlostnom krájaní cibule.

Do hrnca potom prilejeme červené víno a vývar, ale nezabudneme zohľadniť, že mäsa je menej, než v pôvodnom recepte. Lebo inak bude mäso skôr utopené než uvarené.

Zabudneme nahliadnuť do zošita s receptami a mrskneme do jedla brusnice než hrniec vložíme do rúry, aby sa pri 165 stupňoch celziových pomaly zo všetkých surovín spojilo výsledné dielo. No čo už, z horúceho hrnca brusnice loviť nebudeme. Správne by sa mali pridať do hrnca po hodine a štvrť a zotrvať v ňom 30 minút alebo až do zmäknutia mäsa. Ale nebudeme detailisti. Ak máme, pridáme brusnicovú omáčku. Také dve polievkové lyžice. Mne sa osvedčil aj lekvár, keďže neviem, kde by som v našich zemepisných šírkach našla brusnicovú omáčku.

IMG_1787

Mäsko máme teda v rúre a môžeme sa vrátiť ku knedli. Síce uplynulo viac než 20 minút, ale  o to rýchlejšie všetko pôjde teraz.

Použijeme opäť modernú techniku – elektrický sľahač a sneh bude “cobydup”. Na druhej strane, šľahanie metlou malo svoje čaro – až keď metla stála v snehu, bol pripravený na ďalšie spracovanie. No, skúste v bielkovom snehu postaviť elektrický šľahač.IMG_1789

Sneh pekne zapracujeme do toho maglajzu z rožkov, žĺtkov, petržlenu a mlieka, do ktorého sme ešte nastrúhali muškátový orech – tiež sa odporúča nepostrúhať si do jedla nechty, alebo rovno prsty. Iba ak by ste čakali na obed ľudožrútov.

Ak sme podľahli ilúzii, že čínsky výrobok nám v kuchyni poslúži, zložíme z držiaka na alobal a potravinovú fóliu kryt, aby sme si mohli odtrhnúť kus alobalu. Inak sa alobal akurát potrhá vďaka čínskemu patentu.

IMG_1812

Alobal vymastíme a vytvarujeme na ňom šúlec primeranej dĺžky – takej, aby sa nám knedľa vošla do hrnca. V zásade by sa to malo variť v utierke (veď sa aj to aj volá utierková knedľa), ale ja som zistila, že v alobale sa to urobí rovnako dobre a je z toho menej špiny.

IMG_1790Zabalíme a postup opakujeme, až kým nemáme pripravené na vesmírny let tri mimozemské koráby.

IMG_1791

V tomto momente sú všetky “špinavé” prípravné práce hotové a kuchyňa vyzerá ako po výbuchu. Rozložené je všetko dve na tri …

IMG_1794

Ak sme si stôl pripravili vopred, môžeme sa rovno začať venovať odstraňovaniu následkov kuchynskej orgie, inak má jasnú prioritu prestieranie.

IMG_1799

Všetko je pripravené a môžeme podávať.

Polievočka vylepšená ešte opečenými tekvicovými semienkami:

IMG_1801

Z vriacej vody vytiahneme vesmírny koráb, ktorý je ošľahaný kozmickým vetrom a azbestovými rukami odbalíme alobal:

IMG_1797Takto pekne sa nám to spojilo:

IMG_1802Nakrájame ho na plátky, doplníme utopeným srncom vo vínovej omáčke a podávame.

IMG_1804Pri slabom svetle zhotovíme neostrú fotografiu a zapíjame červeným vínom.

Na záver dáme tanier biologicky predumyť.

IMG_1808

Dobrú chuť!

Rozpis:

Polievka: 1 tekvica, podľa chuti šalotky, kúsok ďumbiera, 1 smotana na šľahanie, zeleninový vývar – primerane.

Knedľa: 250g rožkov na kocky, 4 PL masla, 1 cibuľa, 3 žĺtka a 3 bielka, 250ml mlieka, zväzok petržlenovej vňate, soľ, muškátový orech

Divina na víne: mäso podľa počtu osôb, na 6 treba vraj 675g, k tomu 175g šalotky, 225g mrkvy, 250ml červeného vína a 250ml hovädzieho vývaru, 2 PL paradajkového pretlaku, 125g brusníc