Začneme kôpkou surovín. Zistíme, že za oknom je sivý december a teda svetla na fotenie je málo a všetky fotky budú mizernej kvality. Hlavne preto, že šibrinkovať veľkým foťákom po kuchyni je ešte väčší adrenalín, než mastnými rukami ošahávať dotykový displej telefónu. A tak zrkadlovku odnesieme do bezpečia.
Ale tu už je tá sľúbená kôpka surovín:
Z tejto kôpky urobíme tekvicovú polievku, knedlíky na nemecký spôsob a srnčie “casserole” – teda kastrólové jedlo.
Začneme knedľou. Nemci mu hovoria Serviettenknödel, teda servítková (utierková) knedľa.
Budeme na ňu potrebovať asi toto:
Teda tri dni staré rožky, tri žĺtka a tri bielka, nejakú tú cibuľu, petržlenovú vňať, muškátový oriešok, štyri polievkové lyžice masla a stvrť litra mlieka.
Na úvod si trochu poplačeme:
Ideálne je mať ostrý nôž a nie taký muzeálny kus ako mám ja, ale zas, ak máte obe ruky ľavé, tupým nožom sa len tak neporežete.
Cibuľu opražíme na masle. Aj keď ja som si obľúbila buď kokosový olej (ktorý sa predáva vo fľaši, hoci je pri izbovej teplote tuhý, takže sa k nemu len tak nedostanete) alebo ghee. To je takzvané prepustené maslo. Neviem, odkiaľ ho prepustili, ale aspoň sa predáva v nádobkách, z ktorých sa dá ľahko vydolovať.
Kým sa nám cibuľka upraží, nakrájame si staré rožky, hodíme do misy a keď je cibuľka s tukom hotová, vylejeme celý ten maglajz na rožky a necháme ich oddychovať. Recept hovorí, že 20 minút, ale ak popri tom robíte ešte aj polievku a mäso, tak tých 20 minút nemáte šancu stihnúť.
Ozaj polievka – zase cibuľa a ja preventívne do všetkého pridávam zázvor. Teda vlastne ďumbier. Aj keď pochádza z ďalekej Ázie, má pekné ľubozvučné slovenské meno. A je zdravý.
Takýto tanier na suroviny som si dovliekla z Thajska. Je to dobré, keď potrebujete nasekať viaceré suroviny, ktoré potom postupne a predsa jedným šmahom zhrniete do hrnca alebo na panvicu a nemusíte špiniť x kompótových misiek.
Teraz je vhodné zapnúť rúru, aby sa predhriala na potrebných 160 stupňov. Nie je zlé tiež začať ohrievať vodu na knedle v najväčšom hrnci, ktorý doma nájdeme. Kým zovrie, chvíľu to potrvá.
A máme tu tekvicu. Takzvanú Hokkaido (ウチキクリ) ktorá opäť preverí ostrie nášho noža. Nakrájame ju na kocky a mrskneme do hrnca, kde sme si medzitým stihli opražiť cibuľku a ďumbier.
Zalejeme ju zeleninovým vývarom a prenecháme jej osudu, kým nezmäkne. Potom ju ponorným mixérom dorazíme na padrť, podlejeme smotanou a máme krásne zamatovú polievočku exotickej chute.
Lenže to sme trochu predbehli udalosti. Nielen polievkou je hosť živý. A tak sa pustíme do mäsa.
Našťastie máme srnca už predpripraveného v “gulášovej” podobe a nemusíme sa zdržiavať krájaním. Rovno ho vykydneme do hrnca, nech sa smaží vo vlastnej šťave. No dobre, trochu mu pomôžeme olejom.
Keď sa prestane červenať, tak ho z hrnca vyberieme a nahradíme cibuľou a mrvkou, ktorú v chvate nakrájame kým sa mäso pripáli. Ešteže máme k dispozícii výdobytky modernej techniky, ako je krájač na cibuľu, lebo inak by sme 170 gramov cibule do pripálenia mäsa nepokrájali, ibaže by sme boli profesionálny pretekár v rýchlostnom krájaní cibule.
Do hrnca potom prilejeme červené víno a vývar, ale nezabudneme zohľadniť, že mäsa je menej, než v pôvodnom recepte. Lebo inak bude mäso skôr utopené než uvarené.
Zabudneme nahliadnuť do zošita s receptami a mrskneme do jedla brusnice než hrniec vložíme do rúry, aby sa pri 165 stupňoch celziových pomaly zo všetkých surovín spojilo výsledné dielo. No čo už, z horúceho hrnca brusnice loviť nebudeme. Správne by sa mali pridať do hrnca po hodine a štvrť a zotrvať v ňom 30 minút alebo až do zmäknutia mäsa. Ale nebudeme detailisti. Ak máme, pridáme brusnicovú omáčku. Také dve polievkové lyžice. Mne sa osvedčil aj lekvár, keďže neviem, kde by som v našich zemepisných šírkach našla brusnicovú omáčku.
Mäsko máme teda v rúre a môžeme sa vrátiť ku knedli. Síce uplynulo viac než 20 minút, ale o to rýchlejšie všetko pôjde teraz.
Použijeme opäť modernú techniku – elektrický sľahač a sneh bude “cobydup”. Na druhej strane, šľahanie metlou malo svoje čaro – až keď metla stála v snehu, bol pripravený na ďalšie spracovanie. No, skúste v bielkovom snehu postaviť elektrický šľahač.
Sneh pekne zapracujeme do toho maglajzu z rožkov, žĺtkov, petržlenu a mlieka, do ktorého sme ešte nastrúhali muškátový orech – tiež sa odporúča nepostrúhať si do jedla nechty, alebo rovno prsty. Iba ak by ste čakali na obed ľudožrútov.
Ak sme podľahli ilúzii, že čínsky výrobok nám v kuchyni poslúži, zložíme z držiaka na alobal a potravinovú fóliu kryt, aby sme si mohli odtrhnúť kus alobalu. Inak sa alobal akurát potrhá vďaka čínskemu patentu.
Alobal vymastíme a vytvarujeme na ňom šúlec primeranej dĺžky – takej, aby sa nám knedľa vošla do hrnca. V zásade by sa to malo variť v utierke (veď sa aj to aj volá utierková knedľa), ale ja som zistila, že v alobale sa to urobí rovnako dobre a je z toho menej špiny.
Zabalíme a postup opakujeme, až kým nemáme pripravené na vesmírny let tri mimozemské koráby.
V tomto momente sú všetky “špinavé” prípravné práce hotové a kuchyňa vyzerá ako po výbuchu. Rozložené je všetko dve na tri …
Ak sme si stôl pripravili vopred, môžeme sa rovno začať venovať odstraňovaniu následkov kuchynskej orgie, inak má jasnú prioritu prestieranie.
Všetko je pripravené a môžeme podávať.
Polievočka vylepšená ešte opečenými tekvicovými semienkami:
Z vriacej vody vytiahneme vesmírny koráb, ktorý je ošľahaný kozmickým vetrom a azbestovými rukami odbalíme alobal:
Takto pekne sa nám to spojilo:
Nakrájame ho na plátky, doplníme utopeným srncom vo vínovej omáčke a podávame.
Pri slabom svetle zhotovíme neostrú fotografiu a zapíjame červeným vínom.
Na záver dáme tanier biologicky predumyť.
Dobrú chuť!
Rozpis:
Polievka: 1 tekvica, podľa chuti šalotky, kúsok ďumbiera, 1 smotana na šľahanie, zeleninový vývar – primerane.
Knedľa: 250g rožkov na kocky, 4 PL masla, 1 cibuľa, 3 žĺtka a 3 bielka, 250ml mlieka, zväzok petržlenovej vňate, soľ, muškátový orech
Divina na víne: mäso podľa počtu osôb, na 6 treba vraj 675g, k tomu 175g šalotky, 225g mrkvy, 250ml červeného vína a 250ml hovädzieho vývaru, 2 PL paradajkového pretlaku, 125g brusníc
Vždy som vedela, že si žena mnohých talentov a konečne si sa začala venovať téme, na ktorú sa môžem napojiť aj ja – na rozdiel od vašich diskusií s Dáškou, Sašom a ďalšími o najnovších gadgetoch, aplikáciách a podobne, pri ktorých som automaticky prepla na ochranný antifrustračný “generation gap” režim (tuším som zadefinovala novú kategóriu mozgového útlmu). Skrátka, hrnce a panvice sú mi oveľa bližšie, veľmi pekne ti ďakujem za skvelý opis prípravy jedla, vtipný komentár a fotodokumentáciu, senzačný nápad priam renezančnej osobnosti.
Mimochodom, tú knedľu na Brezovej pripravujeme veľmi podobným spôsobom odjakživa, ja som ju minule varila zabalenú v potravinovej fólii s dobrým výsledkom, nabudúce skúsim aj alobal. Už sa teším na opekanú ryžu a cícer s tekvicou. Prajem krásne Vianoce a veľa dobrého jedla a následne pekné počasie na prechádzky po viniciach, kým vám ich ešte nevyklčujú developeri.